Včelí jed je jedným z najzaujímavejších včelích produktov, ktorému sa v posledných rokoch venuje čoraz väčšia pozornosť aj vo vedeckom výskume. Vedci skúmajú jeho jednotlivé zložky a ich potenciál pri rôznych ochoreniach – vrátane nádorových ochorení.
Na prvý pohľad môže znieť zvláštne, že látka, ktorú poznáme predovšetkým ako príčinu bolesti po uštipnutí včelou, by mohla mať využitie v onkologickom výskume. Práve jeho biologická aktivita však robí včelí jed predmetom intenzívneho skúmania.
Včelí jed nie je iba jedna látka
Včelí jed je komplexná zmes rôznych biologicky aktívnych látok. Jednou z najvýznamnejších je melitín – peptid, ktorý patrí medzi hlavné zložky včelieho jedu. Práve melitín sa dostal do centra pozornosti vedcov skúmajúcich možné protinádorové účinky včelieho jedu. Výskumy naznačujú, že môže ovplyvňovať bunkové membrány a viaceré mechanizmy, ktoré sú dôležité pre prežívanie a delenie nádorových buniek.
Čo zistili vedci pri rakovine prsníka?
Jedna zo zaujímavých vedeckých prác publikovaná v časopise npj Precision Oncology skúmala účinky včelieho jedu a melitínu na rôzne typy buniek rakoviny prsníka. Výsledky ukázali, že včelí jed a melitín dokázali vyvolať odumieranie nádorových buniek, pričom výraznejší účinok bol pozorovaný pri triple-negatívnych a HER2-pozitívnych typoch rakoviny prsníka, ktoré patria medzi agresívnejšie formy ochorenia.
Vedci zároveň skúmali, prečo môže byť účinok na nádorové bunky výraznejší. Melitín zasahoval do signalizácie receptorov EGFR a HER2, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri raste a prežívaní niektorých nádorových buniek. Výskumníci dokonca sledovali kombináciu melitínu s docetaxelom v experimentálnom modeli a pozorovali zosilnenie účinku na rast nádoru. To však stále neznamená, že ide o schválenú liečbu rakoviny – výsledky sú súčasťou predklinického výskumu.
Ako môže melitín pôsobiť?
Jedným z mechanizmov, ktorý vedcov zaujíma, je schopnosť melitínu interagovať s bunkovou membránou. V laboratórnych podmienkach môže narušiť membránu bunky a následne viesť k jej poškodeniu a odumretiu. Výskum zároveň poukazuje na ďalšie mechanizmy, napríklad aktiváciu procesov spojených s apoptózou – programovanou bunkovou smrťou.
Zaujímavé je tiež skúmanie jeho vplyvu na mechanizmy spojené s pohybom a invazivitou nádorových buniek. Štúdie ukázali, že melitín môže ovplyvňovať niektoré signálne dráhy súvisiace s migráciou a inváziou buniek. Novší výskum z roku 2024 sa venoval aj možným antimetastatickým účinkom včelieho jedu a melitínu pri bunkách rakoviny prsníka. Vedci sledovali zmeny v expresii génov, ktoré súvisia s metastázovaním, a výsledky opäť poukázali na potenciál ďalšieho výskumu.
Nejde však o „jed, ktorý lieči rakovinu“
Toto je veľmi dôležité zdôrazniť. Hoci sú výsledky laboratórnych experimentov zaujímavé, včelí jed ani melitín dnes nemožno považovať za náhradu onkologickej liečby. Veľká časť dostupného výskumu prebieha na izolovaných nádorových bunkách alebo na zvieracích modeloch. To, že určitá látka dokáže poškodiť nádorovú bunku v laboratóriu, ešte automaticky neznamená, že bude rovnako účinná a bezpečná v ľudskom organizme.
Jedným z veľkých problémov je práve otázka dávky a selektivity. Melitín môže poškodzovať bunkové membrány a vo vyšších alebo nevhodne podaných dávkach môže mať nežiaduce účinky aj na zdravé bunky. Preto sa vedci intenzívne zaoberajú spôsobmi, ako dostať účinnú látku čo najpresnejšie k nádorovým bunkám.
Budúcnosť môže byť v cielenom podávaní
Jednou z ciest, ktorými sa súčasný výskum uberá, je využitie rôznych nosičov, ktoré by mohli pomôcť dopraviť melitín alebo včelí jed cielenejšie k nádorovým bunkám. Výskumníci skúmajú napríklad nanoformulácie, lipozómy a ďalšie systémy kontrolovaného uvoľňovania. Ich cieľom je zvýšiť účinnosť a zároveň znížiť poškodenie zdravých tkanív.
Práve toto môže byť v budúcnosti jeden z najzaujímavejších smerov výskumu: nevyužiť včelí jed jednoducho ako toxín, ale naučiť sa jeho aktívne zložky cielene dopraviť tam, kde ich potrebujeme.
Včela ako inšpirácia pre modernú medicínu
Včelie produkty sú fascinujúce práve tým, že obsahujú množstvo biologicky aktívnych látok. Med, propolis, materská kašička, perga či včelí jed sa od seba výrazne líšia svojim zložením aj účinkami. Pri včelom jede dnes vedci skúmajú predovšetkým jeho jednotlivé zložky a ich možné využitie v modernej farmakológii. Výsledky pri nádorových bunkách sú zaujímavým príkladom toho, ako môže prírodná látka inšpirovať vývoj nových terapeutických postupov. Zároveň však platí, že medzi laboratórnym výsledkom a skutočnou liečbou pacienta je ešte dlhá cesta. Preto je správnejšie hovoriť o včelom jede ako o predmete intenzívneho vedeckého výskumu s potenciálom, nie ako o hotovej liečbe rakoviny.
A čo Apiterapia?
V apiterapii má včelí jed svoje špecifické miesto už dlhé roky. Moderný vedecký výskum však prináša nové otázky a možnosti, ako lepšie pochopiť jeho jednotlivé zložky a biologické pôsobenie. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa poznatky tradične spájané so včelími produktmi stretávajú s modernou molekulárnou biológiou, onkológiou a vývojom liečiv. Možno práve vďaka tomuto spojeniu sa v budúcnosti podarí využiť niektoré z látok včelieho jedu bezpečnejšie a presnejšie, než si dnes dokážeme predstaviť.
Včela tak možno opäť ukazuje, že príroda môže byť nielen zdrojom tradičných poznatkov, ale aj inšpiráciou pre modernú vedu.
Zdroje a vedecká literatúra:
- Sivri N. S. et al. (2024): Anti-metastatic Effects of Bee Venom and Melittin in Breast Cancer Cells by Upregulation of BRMS1 and DRG1 Genes. Chemical Biology & Drug Design.
- D. et al. (2020): Honeybee venom and melittin suppress growth factor receptor activation in HER2-enriched and triple-negative breast cancer. npj Precision Oncology.
- L. et al. (2022): Anticancer Activity of Bee Venom Components against Breast Cancer. Toxins.
- Melittin a migrácia nádorových buniek: výskum poukazujúci na ovplyvnenie PI3K/Akt/mTOR a NF-κB signalizácie.
- Výskum cieleného podávania včelieho jedu: Targeted delivery of bee venom to A549 lung cancer cells by PEGylate liposomal formulation. Scientific Reports, 2024.
Mgr. Michaela Dochánová
