Med je tradične symbolom Vianoc. Nielen pre svoju výnimočnú chuť, ale aj pre jeho “čarovnú moc”, ktorá mu bola odjakživa pripisovaná vo sviatočných časoch. O tom aké zvyky počas vianočných sviatkov sa spájajú práve s medom a prečo práve med je základnou potravinou na vianočnom stole, si povieme v našom článku.
Med ako symbol hojnosti
Z historických záznamov sa v slovanskej kultúre pripisovala medu vzácna hodnota. Nebol iba obyčajnou potravinou, ktorá slúžila ako sladidlo. Mal aj dôležitý rituálny význam v rámci obradov, medzi ktoré patrili hlavne Vianoce a celé pôstne obdobie, ktoré sa s nimi spájalo. Med ako taký predstavoval dobrotu, srdečnosť, zdravie a prosperitu. Všetko to, čo si priala každá rodina, preto nemohol chýbať na vianočnom stole. Aj preto sa ním začínala každá Štedrá večera. Hlava rodiny alebo gazdiná na začiatku urobili medový krížik na čelo ostatným členom rodiny. Symbolizovalo to dobré medziľudské vzťahy, a zároveň požehnanie. Akým spôsobom sa krížik na čele jeho nositeľa udržal, veštilo to dlhovekosť. Ak sa napríklad medový krížik rýchlo roztiekol, alebo naopak rýchlo uschol, predpovedalo to skorú smrť jeho nositeľa.
Potom už nasledovala samotná večera, ktorá sa začínala prípitkom v niektorých oblastiach medovinou a konzumáciou medu s cesnakom a oblátkami. Táto tradícia sa zachovala v prevažnej väčšine aj v súčasnosti. V tejto kombinácii predstavuje med ako už bolo vyššie spomenuté hojnosť a príjemnosť, vďaka čomu by sme mali byť počas celého nasledujúceho roka milí a zhovievaví. Cesnak je symbolom zdravia a oblátky, ktoré sa piekli počas adventu (kedysi ich piekli učitelia), posvätným chlebom. V iných krajoch Slovenska sa oblátky s medom a cesnakom zvykli dávať aj dobytku.
Jedlé ozdoby
Známe sú aj medovníky, ktoré sa piekli pri výnimočných príležitostiach, ktorými Vianoce jednoznačne boli. Ich história siaha do starovekého Grécka a Ríma, pričom boli spočiatku určené len pre bohatšie vrstvy obyvateľstva. V gréckej mytológii boli napríklad jedlom pre trojhlavého psa Kerbera. Neskôr sa stali symbolom pospolitého ľudu, predávali sa na trhoch a jarmokoch, rozdávali sa na svadbách, vešali sa na vianočné stromčeky. Každá gazdinka mala svoj recept na túto sladkú pochúťku, pričom samotným umením bolo zdobenie perníčkov a medovníkov. Piekli sa niekoľko týždňov pred Vianocami, aby práve na sviatky ostali mäkké a vláčne. Ich pečenie predstavovalo akýsi rituál, keďže sa doň zapojila takmer celá rodina. Do medovníkov a perníčkov sa často pridávalo 12 druhov rôznych korenín, napr. aníz, badián, čierne korenie, ďumbier, klinčeky, fenikel, horčičné semienko, kardamón, muškátový oriešok aj kvet, nové korenie a škorica. Dôležité je spomenúť tvary samotných medovníkov. Najčastejšie šlo o hviezdy, srdcia, stromčeky, zvončeky, alebo rôzne kruhové tvary, ktoré predstavovali jednotu a nekonečno. Hviezdičky znamenali nádej, zvončeky radosť a pokoj a stromčeky nový život. Inde do nich zapekali mince. Ten, kto mincu našiel, mal byť celý budúci rok bohatý. Počas vianočných sviatkov sa najčastejšie nimi obdarúvali koledníci.
Základom každého dobrého medovníka bol kvalitný med, ktorý sa uvarený a ešte horúci ukladal do drevených sudov. Práve tieto sudy zaručili, že medovníky, ktoré sa upiekli niekoľko týždňov pre Vianocami ostali mäkké. Okrem toho sa napríklad na východnom Slovensku kedysi piekli Debrecínky, čiže medové koláčiky, v tradičných drevených formách.
Nielen sladkosť, ale aj liek
Okrem sviatočnej symboliky sa však medu pripisovali aj jeho liečivé účinky. Či už rýchle zhojenie rán, dezinfekčné účinky, odstránenie tráviacich bolestí alebo respiračných problémov, či dokonca pozitívny vplyv na lepší spánok.
História medu je bohatá a jeho význam pre spoločnosť teda neopísateľný, o to viac v tomto sviatočnom čase.
Mgr. Michaela Dochánová
